/ Úvod / Rozhovory / Miroslav Kubiš - Jaroslav Noskovič /CTT pri CVTI SR/

Mgr. Miroslav Kubiš - RNDr. Jaroslav Noskovič, PhD. /CTT pri CVTI SR/

Myšlienka Národného centra transferu technológií je slovenským unikátom

 

Centrum transferu technológií pri Centre vedecko-technických informácií SR (CTT pri CVTI SR) zabezpečuje na národnej úrovni podporu v oblasti prenosu výsledkov vedeckej práce do praxe.  Aké sú aktuálne ich ciele, a aké je portfólio poskytovaných služieb v oblasti takzvaného transferu technológií, na to sme sa spýtali priamo kompetentných.  Rozprávali sme sa s Mgr. Miroslavom KUBIŠOM a RNDr. Jaroslavom NOSKOVIČOM, PhD. z Odboru transferu technológií v CVTI SR. 

 

   Mgr. Miroslav Kubiš     RNDr. Jaroslav Noskovič, PhD.

 

 

Čo si máme predstaviť pod pojmom transfer technológií,  aké služby ponúka Centrum transferu technológií pri CVTI SR a kto môže byť klientom?

Transfer technológií predstavuje proces prenosu výsledkov vedeckovýskumnej činnosti do spoločensko-hospodárskej praxe. Čo zjednodušene znamená, že  nový vynález vyvinutý napríklad na niektorej slovenskej univerzite, sa v procese transferu technológií priemyselnoprávne ochráni a potom sa ponúkne záujemcom z podnikateľského prostredia, aby ho pretavili do konkrétnej podoby, vo forme výrobku alebo služby, a tak ho komerčne zhodnotili. CTT pri CVTI SR ponúka v tomto smere komplexnú podporu pre zabezpečenie celého procesu transferu technológií. Táto podpora je poskytovaná prostredníctvom konkrétnych služieb a poskytujú sa partnerom z akademického prostredia – verejným vedeckovýskumným inštitúciám.  

 

CTT pri CVTI SR je prvým špecializovaným pracoviskom, ktoré sa procesu transferu technológií  (TT) venuje na národnej úrovni.  CVTI SR sa plánuje stať  významnou súčasťou Národného centra transferu technológií SR. Skúste bližšie predstaviť túto myšlienku a podstatu NCTT SR.

Myšlienka Národného centra transferu technológií SR je slovenským unikátom a jej cieľom je vybudovať  platformu pre efektívnu realizáciu TT v našich domácich podmienkach.  Predchádzal jej fakt, že slovenské akademické inštitúcie majú s realizáciou tohto procesu nedostatočné skúsenosti,  a pritom disponujú veľkým potenciálom tvoriť až stovky patentovo chránených technológií ročne. Táto ochrana má ale zmysel len vtedy, ak sú chránené technológie aj komercionalizované. Tu sa ukazuje ďalšia skutočnosť, pre ktorú je na Slovensku myšlienka NCTT SR výhodná,  a  tou sú finančné zdroje potrebné pre zabezpečenie ochrany duševného vlastníctva a jej udržiavania. Akademická obec nedisponuje takýmito zdrojmi v dostatočnej miere, pričom existuje odôvodnený predpoklad, že NCTT SR bude schopné tieto zdroje zabezpečiť. Okrem zabezpečenia finančných prostriedkov bude NCTT SR schopné podporovať lokálne centrá transferu technológií na akademických  inštitúciách v činnostiach z oblasti ochrany a komercializácie duševného vlasstníctva, ktoré nie sú schopné zabezpečovať vlastnými silami v plnom rozsahu.

 

Spomínate podporu v konkrétnych krokoch realizácie TT. Akou formou sa realizuje táto podpora v súčasnosti?   

Podporu pokrývame predovšetkým prostredníctvom takzvaných podporných služieb. Cez tieto služby sa poskytujú akademickej obci odborné výkony, potrebné na zabezpečenie transferu technológií. Vieme poskytnúť podporu pri niektorom z konkrétnych krokov transferu, napríklad pri vypracovaní a podaní patentovej prihlášky, marketingu technológie, rokovaniach s partnerom z praxe a podobne. Nemusí ísť vždy o kompletnú realizáciu TT od začiatku až po komercializáciu. Na poskytovanie všetkých požadovaných podporných služieb nemáme ako CTT pri CVTI SR dostatočné personálne kapacity, preto na vybrané odborné výkony zabezpečujeme aj externých expertov.  Čo je potrebné podčiarknuť, za tieto výkony, ani ďalšie administratívne záležitosti, akademická inštitúcia neplatí. Tieto služby sú pre ňu zdarma. Významnú časť podpory okrem podporných služieb tvorí hradenie poplatkov spojených so zabezpečením priemyselnoprávnej ochrany.  V tomto prípade sú využívané účelové prostriedky CVTI SR. K formám podpory patrí tiež naša snaha pomáhať akademickým inštitúciám budovať prostredie rozvíjajúce transfer technológií. Vytvárajú sa rôzne smernice či metodické materiály, ktoré môžu byť určitým návodom pre realizáciu transferu podľa osvedčených princípov. Dôležitým je aj  organizovanie odborných podujatí a samozrejme podpora akademických inštitúcií  pri vytváraní si vlastných lokálnych centier transferu.    

 

Čo si máme predstaviť pod pojmom expertné podporné služby  (EPS)?

Služby poskytované na podporu procesu transferu technológie je možné rozdeliť do dvoch skupín – na rešeršné služby a expertné podporné služby. Rešeršné služby sú služby k patentovým databázam a databázam technologických ponúk a dopytov.  Patentové databázy v kombinácii s databázami vedeckých a odborných článkov poskytujú dobrý prehľad o aktuálnom stave techniky. Ten potrebujeme poznať pri každej jednej novej technológií, nakoľko jednou z nutných podmienok pre získanie priemyselnoprávnej ochrany je celosvetová novosť technológie. Práve tieto zdroje vedia byť nápomocné pri získaní odpovede na otázku, či je daná technológia skutočne celosvetovo nová. Prostredníctvom databáz technologických ponúk a dopytov je zasa možné spoznať aktuálnu situáciu na trhu. Aké technológie sa vyvíjajú, aké sú žiadané, kde je možné hľadať partnerov pre výskum, vývoj, výrobu, distribúciu a podobne.  

Expertné podporné služby sa týkajú už konkrétnych krokov smerujúcich k zabezpečeniu ochrany duševného vlastníctva a k jeho komercializácii. Pri EPS súvisiacich s ochranou duševného vlastníctva môžeme spomenúť napríklad samotný výber výsledku vedeckovýskumnej činnosti pre ochranu, vypracovanie stratégie priemyselnoprávnej ochrany, ale aj prípravu a podanie  patentovej prihlášky. EPS pre komercializáciu sa týkajú najmä vyhľadávania partnerov z praxe, vypracovania stratégie komercializácie, pomoc pri zmluvných vzťahoch, marketingu technológie, ale aj zakladania a rozvoja spin-off firiem.   

 

Ako dlho funguje poskytovanie týchto služieb? Koľko, a aké typy technológií boli podporené?

Poskytovanie expertných podporných služieb bolo v plnom rozsahu spustené vo februári 2013, pričom odvtedy sme podporili viac ako 110 jednotlivých prípadov. Za každým prípadom sa ukrýva samostatná technológia vyvinutá na niektorej zo slovenských akademických inštitúcií. Keďže medzi významné míľniky v procese transferu technológií patrí podanie patentovej alebo obdobnej prihlášky, v úvodnej etape sme sa zamerali najmä na podporu pri vypracovaní a podaní týchto prihlášok, čím sa zabezpečila ochrana daných technológií. Celkovo bolo podporených viac ako 75 patentových alebo obdobných prihlášok, z toho 25 bolo medzinárodných prihlášok, na základe ktorých je možné získať ochranu (patent) vo viac ako 140 štátoch sveta. Následné naše kroky smerovali k podpore komercializácie ochránených technológií, a to najmä prostredníctvom realizácie marketingových aktivít, aktívneho vyhľadávania partnerov z komerčnej sféry a podobne. V niekoľkých prípadoch sme sa aktuálne dostali do finálneho štádia, kedy rokujeme zo záujemcami o dané technológie o konkrétnych licenčných podmienkach, prípadne vykonávame aktivity smerujúce k založeniu spin-off firiem na báze týchto technológií. V niektorých prípadoch bola už podpora ukončená bez dosiahnutia transferu predmetných technológií do praxe. V týchto prípadoch sa v niektorej fáze transferu identifikovala prekážka zabraňujúca uskutočnenie samotného transferu, pričom najčastejšie išlo o preukázaný nezáujem komerčnej sféry o technológie, ktoré boli predmetom transferu. V rámci prípadov, ktoré sme podporili patrí medzi najviac zastúpené oblasti určite najmä elektrotechnika, energetika a chémia. Tieto oblasti patria k tradične silným v rámci slovenskej vedy, napriek tomu sme najlepšie výsledky dosiahli pri technológiách, ktoré pochádzajú z menej prioritizovaných oblastí, napríklad z oblasti astronómie, lesného hospodárstva, nových odrôd liečivých rastlín alebo ekológie.

 

Čo hovoria doterajšie skúsenosti o spolupráci vedy s praxou? Ako vníma  potrebu intenzívnejšieho prepojenia sa s podnikateľskou sférou vedecká komunita? A naopak, ako reaguje na výsledky výskumu a ich potenciál využitia v praxi podnikateľské prostredie?

Spolupráca vedy s praxou tu funguje nepretržite už desiatky rokov. Problém však spočíva najmä v tom, že realizácia mnohých aktivít bola ešte nedávno nedostatočne systematizovaná, neboli jasne určené kompetencie a zodpovednosti a výkon týchto aktív bol ponechaný na samotných vedeckých pracovníkov, prípadne vedecké pracoviská. K takýmto aktivitám patril aj transfer technológií v širšom zmysle tohto slovného spojenia, teda aj poskytovanie odborných konzultácií, realizácia zákazkového a spoločného výskumu. V posledných niekoľkých rokoch sa pozornosť akademickej obce upriamuje už aj týmto smerom – smerom k systematizácii týchto aktivít a procesov. Jednotlivé tieto aktivity totiž predstavujú základné prepojenia vedeckej komunity s komerčnou, podnikateľskou sférou. Skúsenosti nadobudnuté niekoľkoročnou podporu akademických inštitúcií pri transfere ich výsledkov do praxe nás utvrdili v tom, že práve podpora vybudovania vnútornej infraštruktúry na podporu týchto aktivít na jednotlivých inštitúciách predstavuje základ pre rozvoj spolupráce vedeckej komunity s firmami na Slovensku. Bez jasných interných pravidiel a prerozdelení kompetencií a zodpovedností je realizácia prepájania akademických inštitúcií s firmami obtiažna, prípadne vytvorené prepojenie neprináša také benefity, ako v prípade existencie jasných pravidiel v tejto oblasti. Samotné prepojenie vedeckej komunity a komerčnej sféry je  v dnešnej dobe prakticky nevyhnutnosťou, keďže významné vedecké projekty je možné implementovať v podstate iba v spolupráci s komerčnou sférou, a to či už ide o projekty z H2020, alebo financované z iných národných alebo medzinárodných schém. Zástupcovia komerčnej sféry si čím ďalej tým viac uvedomujú, že v globalizovanej ekonomike je možné uspieť iba v prípade kontinuálneho vývoja vlastných produktov so zameraním na potreby a požiadavky zákazníkov. Vývojové kapacity vie pritom poskytnúť práve naša vedecká komunita, ktorá si tým zabezpečí väčšie previazanie s aktuálnymi témami, ktoré ovplyvňujú trhové prostredie, a tým aj napríklad študenti sa dostanú už počas štúdia bližšie k potrebám ich budúcich zamestnávateľov. Toto prepojenie sa teda ukazuje ako vzájomne užitočné a prospešné. Jeho vytváranie a posilňovanie teda patrí aj medzi prioritné aktivity CTT pri CVTI SR.

 

Ako prebieha výber partnera z podnikateľskej sféry pre komercializáciu novej technológie. Určite ide o veľmi individuálny proces, ale aspoň pre stručné priblíženie. Kto, a čo je na začiatku vzťahu  nová technológia a prax najdôležitejší?       

Pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné sa pozrieť už na začiatok celého procesu, kedy vykonávame takzvanú evaluáciu predmetnej technológie. V rámci nej zisťujeme prípadne sa vyskytujúce základné prekážky schopné v neskoršej fáze znemožniť transfer technológie do praxe. Zisťujeme najmä stupeň vývoja technológie, konkurenčnú výhodu v porovnaní s existujúcimi riešeniami, vysporiadateľnosť majetkových práv k technológií a trhy, na ktoré môžu byť produkty na báze tejto technológie uvedené. Už v tejto fáze vylúčime technológie, ktoré by nebolo možné v budúcnosti poskytnúť partnerom z komerčnej sféry. Potom nasleduje podanie prihlášky, po ktorom pristupujeme k vyhľadaniu partnerov. K tomu pristupujeme dvoma spôsobmi: jednak vypracujeme profily daných technológií a vložíme ich do databáz technologických ponúk, vytvárame však aj takzvané marketingové listy, pomocou ktorých následne aktívne oslovujeme skôr vyhľadaných partnerov z firiem pôsobiacich v relevantných priemyselných oblastiach. Vyhľadávanie samotných partnerov uskutočňujeme najmä pomocou databáz firiem a štandardných vyhľadávacích nástrojov. Ako dobrý zdroj informácií o firmách pôsobiacich v predmetnej oblasti nám spravidla dobre poslúži aj pôvodcovský kolektív stojaci za technológiou. Keďže sami pôsobia dlhodobo v danej oblasti, vytvorili si zväčša pomerne široký prehľad tak o potenciálnych partneroch, ako aj vedeckých konkurentoch. Od týchto informácií sa spravidla pri vyhľadávaní partnerov začína. Dôležité je teda mať technológiu, ktorá je vo vhodnom stupni vývoja, má preukázateľnú konkurenčnú výhodu, má jasných majiteľov a tiež potenciálnych záujemcov o produkty vytvorené na jej základe. Ak to máme a vyhľadali sme firmy pôsobiace v danej oblasti, oslovíme ich a v prípade pozitívnej spätnej väzby sa začnú rokovania o postúpení technológie (licenciou alebo predajom) niektorej z nich. K individuálnym  parametrom určite patrí výška poplatkov za možnosť využívať danú technológiu, ale aj rozsah, typ samotnej zmluvy a podobne. Tu nám veľmi pomáha otvorený, jasný a ústretový postoj vedenia inštitúcie k týmto aktivitám. Všetky naše služby a podpora majú totiž vždy iba odporúčací charakter, ak sa teda vedenie nepostaví na stranu realizátorov TT, jeho uskutočnenie nie je v reálnych podmienkach možné. 

 

CTT pri CVTI SR je významným článkom v reťazci procesu transferu technológií na celoslovenskej úrovni. Čo považujete za silné stránky tohto reťazca, a v ktorých miestach má tento reťazec slabšie články? 

Za silné stránky je v rámci aktuálnej situácie možné považovať najmä zdroje samotných technológií – výskumno-vývojové kapacity, ktorými disponujú slovenské akademické inštitúcie. Spustenie podpory transferu technológií z národnej úrovne podľa nás pozitívne ovplyvnilo a sprístupnilo jeho realizáciu na akademických inštitúciách. Napríklad aj z prehľadovej štúdie, ktorú sme dali koncom roka 2014 vypracovať vyplýva, že po spustení podpory TT zo strany CTT pri CVTI SR bolo zaznamenané zvýšenie počtu podaných patentových prihlášok. Evidujeme aj výrazné zvýšenie počtu nahlásení vzniku jednotlivých predmetov priemyselného vlastníctva štatutárom inštitúcií, čo pripisujeme prednostne zvýšenej informovanosti vedeckých pracovníkov, ale aj výraznejšej motivácii spojenej s propagovaním úspešne realizovaných procesov v rámci transferu technológií. Viaceré aktivity boli v tejto oblasti vykonané aj z národnej úrovne pracovníkmi CTT pri CVTI SR. Prítomné problémy s vedeckou komunitou vnímame spoločne, pričom na základe spätnej väzby sa nám ako jeden z problémov podarilo identifikovať neexistenciu fondu alebo mechanizmu na podporu vytvárania prototypov, takzvaný „proof of concept fund“ známy z krajín západnej Európy. Práve neprítomnosť takéhoto fondu, a teda nedosiahnutie štádia prototypu v mnohých prípadoch, často znemožňuje dotiahnutie transferu do úspešného konca.

 

Čo plánuje CTT pri CVTI SR v rámci poskytovaných služieb v najbližšom období?  

Aktuálne prechádzame obdobím, kedy je poskytovanie expertných podporných služieb do určitej miery obmedzené, nie však zneprístupnené. Väčšinu výkonov sa v tejto fáze snažíme pokrývať internými odbornými kapacitami, prípadne vybranými externými odborníkmi – našimi partnermi, ktorých podpora smeruje najmä k vypracovaniu patentových prihlášok a zmlúv súvisiacich s procesmi priemyslenoprávnej ochrany a komercializácie. V horizonte niekoľkých mesiacov plánujeme rozšíriť ponúkané kapacity prostredníctvom chystanej spolupráce s dodávateľom expertných podporných služieb z oblasti transferu technológií. K významným plánom určite patrí aj rozšírenie cieľovej skupiny, ktorej je naša podpora poskytovaná. Prostredníctvom národného projektu „Podpora zriadenia a rozvoja Národného podnikateľského centra na Slovensku - I. etapa“ bude v blízkej dobe možné poskytovať spomínanú podporu aj podnikateľským subjektom, najmä inovatívne orientovaným MSP z Bratislavského samosprávneho kraja. Ide o pilotný projekt tohto typu na Slovensku, pričom po vyhodnotení jeho výsledkov je plánom rozšírenie poskytovania podpory na územie celého Slovenska, to však už je otázkou vzdialenejšej budúcnosti a nového, pripravovaného projektu, ktorý by svojimi aktivitami nadviazal na ten aktuálne implementovaný.

 

 

Mgr. Eva Vašková - Ing. Nina Bratková, Phd.

-  apríl 2015  -