/ Úvod / Séria Jeden deň v ... / Najlepšou cestou na overenie novosti technického riešenia je rešerš

Najlepšou cestou na overenie novosti technického riešenia je rešerš

V procese transferu technológií (TT) je množstvo odborných, administratívnych, legislatívnych, ale i ďalších iných krokov, ktoré je potrebné dobre poznať a správne „napasovať“ na konkrétnu technológiu tak, aby sme dosiahli nielen jej priemyselno-právnu ochranu, ale i jej následné komerčné zhodnotenie.

Prvým krokom k dosiahnutiu priemyselno-právnej ochrany a následnej komercializácii by malo byť overenie novosti technológie, ktoré zabezpečuje Stredisko patentových informácií PATLIB, zriadené pri Centre vedecko-technických informácií (CVTI SR). Boli sme sa teda pozrieť ako také stredisko pracuje a čo ponúka.

 

Ako sme sa dozvedeli, stredisko PATLIB vzniklo v roku 2003 a je súčasťou siete európskych PATLIB centier. Jeho úlohou je poskytovať patentové informačné služby, rešeršné služby a informácie z oblasti priemyselného vlastníctva.

 

Najlepšou cestou na overenie novosti technického riešenia je rešerš

 

Pri našom príchode do PATLIB strediska nás už očakávala jeho vedúca Lívia PAŠKALOVÁ , ktorá nám podrobnejšie priblížila „svet patentov“.

 

„Stredisko patentových informácií PATLIB poskytuje rešeršné služby ako sú rešerše na stav techniky, rešerše na ochranné známky, rešerše na dizajny, patentové analýzy a štatistiky, rešerše na aktivity konkurencie a podobne. Ďalej sú to poradenské a konzultačné služby, ako i školenia a semináre  z oblasti priemyselných práv. Novú službu predstavuje prediagnostika priemyselných práv podniku. Všetky tieto služby poskytujeme bezplatne a je možné si ich objednať na stránke strediska,“ uviedla nás do problematiky p. Paškalová. (pozn.: http://patlib.cvtisr.sk/)  

 

 

 

ukážka novej webovej stránky Strediska patentových informácií PATLIB

 

Zaujímalo nás teda, ako také rešeršovanie prebieha. „Ak má niekto nové technické riešenie, u ktorého si chce overiť jeho novosť, najlepšou cestou ako na to je rešerš na stav techniky. Na vyhľadávanie v patentových databázach je potrebné zadať  kľúčové slová, ktoré čo najlepšie vystihujú predmetné technické riešenie,“ pokračovala vo vysvetľovaní p. Paškalová.  „Novosť technológie, spolu s jej priemyselnou využiteľnosťou a dostatkom vynálezcovskej činnosti sú základnými predpokladmi udelenia patentovej ochrany“, dodala.

 

Dozvedeli sme sa, že prehľadávanie na základe kľúčových slov prebieha  v databázach patentových dokumentov, prípadne nepatentovej literatúry, pričom všetky vyhľadávania prebiehajú na základe medzinárodného patentového triedenia. Získaný prehľad v podstate porovná predmetné riešenie s už chránenými riešeniami alebo riešeniami už zverejnenými.

 

Ako sme rozprávali o prehľadávaní databáz vznikla otázka týkajúca sa rozdielu medzi vyhľadávaním už existujúcich patentov a patentových prihlášok. Je možné vyhľadávať rovnako patentové prihlášky vo svete ako aj patenty? Odpoveď sme samozrejme dostali aj na túto otázku. „Vyhľadáva sa všetko spolu, čiže v databázach sú spolu uvedené aj prihlášky aj patenty. Osobitne na to nie je potrebné upozorňovať, nakoľko nájdenie kolízneho riešenia- či už naň bol udelený patent, prípadne  zapísaný úžitkový vzor alebo ide iba o prihlášku má rovnaký dôsledok -  riešenie už je súčasťou stavu techniky  a nie je ho možné chrániť,“ objasnila nám p. Paškalová.

                                                                                                                                                             

Zaujímalo nás tiež, akú úlohu stredisko zohráva v procese TT. „Podstatou rešeršných služieb, ktoré stredisko zabezpečuje v procese TT je taktiež informačný prieskum v medzinárodných databázach patentových dokumentov  a  nepatentovej literatúry.  Tento prieskum poskytne prehľad o aktuálnom stave techniky v konkrétnej oblasti, do ktorej technológia, ktorá má byť predmetom transferu spadá,“ upresnila p. Paškalová.

 

Ako ďalej doplnila, výsledkom rešeršovania  je rešeršná správa obsahujúca dokumenty, ktoré sú buď s technológiou v priamej kolízii, to znamená, že technológia nie je nová a je už chránená prípadne už bola verejnosti sprístupnená alebo dokumenty, ktoré k technológii majú tematicky veľmi blízko. „Potvrdenie novosti technológie je potrebné nielen k tomu, aby ste mali istotu, že je možné ju priemyselno-právne chrániť, ale i k tomu, aby ste jej komercializáciou neporušovali práva niekoho iného,“ pokračovala.

 

V tejto súvislosti  sme zisťovali či postačuje mať nápad, alebo je potrebný prototyp. Dozvedeli sme sa že nápad samozrejme postačuje, ale musí byť technicky zakreslený, respektíve pôvodca musí popísať podstatu riešenia. Samotná prihláška musí obsahovať stanovené prílohy, z ktorých je zrejmá podstata riešenia a patentové nároky.

 

Pri ukážke rešeršnej správy, ktorú sme si mali možnosť pozrieť nám napadla myšlienka, koľko asi trvá také vypracovanie rešerše a aké konkrétne informačné zdroje PATLIB pri ich spracúvaní využíva.

 

Aj na túto otázku nám p. Paškalová pohotovo odpovedala. „Vypracovanie rešerše štandardne trvá približne 30 dní .  Čo sa týka konkrétnych zdrojov,  PATLIB pracuje najčastejšie s databázou Espacenet, ktorú spravuje Európsky patentový úrad (EPÚ). Tu je možné nájsť všetky patentové dokumenty a prihlášky podané na EPÚ a tiež na národných úradoch krajín Európskeho patentového dohovoru a napokon aj medzinárodné prihlášky WIPO.“ 

 

Boli sme zvedaví aj na zodpovednosť samotného rešeršéra za vypracovanie rešerše. Ako p. Paškalová uviedla, rešeršér nezodpovedá za relevantnosť výsledkov. Samotná rešeršná správa upozorňuje, že nie je právne záväzná.      

 

Pri množstve faktických informácií, ktoré sa nám dostávali sme skúsili pri našej debate aj hypotetický príklad a spýtali sa p. Paškalovej či je možné aby bola patentovaná tá istá technológia dvoma subjektmi napr. na rôznych koncoch sveta, a ako sa riešia prípady, keď jeden subjekt uplatní právo copyright – u. Spracúva sa znova nejaká rešerš? „Na tú istú technológiu sa udeľuje patentová ochrana iba raz, práve preto sa budujú veľké nadnárodné databázy. Ak by napriek tomu došlo k chybe, platí právo priority – ochrana prináleží tomu, kto si svoje právo uplatnil skôr. Pokiaľ hovoríme o copyrights, ide o oblasť autorských práv, tieto treba odlišovať od práv priemyselných. Právo ku konkrétnemu technickému riešeniu sa nazýva právo na riešenie. Právo na riešenie primárne prináleží jeho pôvodcovi, avšak tento je oprávnený toto právo previesť na inú osobu a to za odplatu alebo bezodplatne alebo mu udeliť licenciu, a to výhradnú alebo nevýhradnú. Ak teda toto právo niekto porušuje, čiže protiprávne využíva dané riešenie vo svoj prospech, nejde o porušovanie copyrights, pretože tie sa vzťahujú na autorské diela (literárne, umelecké a pod.),“ vysvetlila nám k problematike p. Paškalová. Zároveň nás tak upozornila na správnosť terminológie, čo bol v tomto  prípade rozdiel medzi pojmom copyright a právo na riešenie.     

 

Popri názorných ukážkach vyhľadávania v databáze Espacenet dopĺňa p. Paškalová ešte ďalšie informačné zdroje. Spomína prehľadávanie databáz Patentscope, Eapatisnet,  databáz USPTO a národné  databázy úradov veľkých ázijských krajín.  Ďalej  tiež, komerčné databázy ako napríklad Derwent či Patsnap, ale i databázy vedeckých článkov a publikácií, akými sú ku príkladu Web of Science alebo ScienceDirect.

 

Spýtali sme sa teda do akej miery je nutné prehľadávať aj komerčné databázy. A či je možné poznať všetky tieto komerčné  databázy.  Dozvedeli sme sa, že v prípade komerčných databáz ide o databázy, ku ktorým má CVTI SR zakúpený prístup a napomáhajú rešeršérovi potvrdiť si relevantnosť výsledkov. V prípade nepatentovej literatúry je to vraj iné. Tu sa zisťuje či dané riešenie respektíve jeho podstata nebola už zverejnená v niektorom z časopisov, odbornej literatúre a podobne. Takéto predchádzajúce zverejnenie je prekážkou patentovateľnosti.      

 

Pri tejto téme sme chceli zistiť niečo aj o vyhľadávaní patentov a prihlášok vo svete. Zaujímali nás hlavne „exotické krajiny“ ako napr. Južná Kórea, Čína, Rusko. „Aj tieto dokumenty sú obsiahnuté v Espacenete, a to v závislosti od toho, s akou disciplínou jednotlivé národné úrady posielajú patentové dokumenty na vedomie. Z týchto dôvodov sa často následne prehľadávajú aj národné databázy úradov jednak veľkých a jednak relevantných krajín,“ povedala nám p. Paškalová. 

 

Našu diskusiu s p. Paškalovou sme uzatvorili ďalším z dôležitých faktov: „Výsledok rešeršnej správy má rozhodujúci vplyv na rozsah expertných podporných služieb, ktoré CTT pri CVTI SR ďalej pôvodcovi riešenia alebo osobe, ktorej práva sa k predmetu duševného vlastníctva viažu, poskytne.“

 

Mgr. Eva Vašková - Ing. Mgr. Nina Bratková, Phd.

-   apríl 2015  -